Nepohodlná pravda

NEPOHODLNÁ PRAVDA

„Najskôr ťa budú ignorovať, potom ťa vysmejú, následne s tebou budú bojovať a napokon pravda zvíťazí.“  Gándhí

Vážení spoluobčania, dovoľte, aby sme sa Vám predstavili. Sme členovia občianskeho združenia Orava Fénix, sympatizanti občianskej iniciatívy Orava bez vrtúľ a Babinovo. Sme jedni z Vás, ktorí sa popri svojich povinnostiach a starostiach snažia vnímať veci vôkol seba a vhodne na ne reagovať.

Veríme, že keďže sme občanmi tejto obce i okolitých obcí, máme právo sa vyjadriť k tak závažnej veci, akou nepochybne zámer akciovej spoločnosti SWWE - vybudovať tu u nás za humnami veterné turbíny- je . Skutočnosť, že krajina kde žijeme a kvalita života, ktorý tu spolu zdieľame, nám nie je ľahostajná  a fakt, že sme sa rozhodli obetovať časť svojho času a energie do hlbšieho preskúmania otáznikov súvisiacich s „vrtuľami za humnami“, nás primäla k napísaniu tohto článku. Nádejáme sa, že najmä tým z Vás, ktorí ešte nie ste rozhodnutí „PRO či PROTI“, naše slová napomôžu informovane a zodpovedne sa rozhodnúť voči budúcnosti.

Tento článok nevnímame ako definitívny, skôr ako snahu rozpútať legitímnu verejnú diskusiu, ktorá tu podľa nás dlhodobo chýbala. Rovnako ním ponúkame iný pohľad na danú vec v porovnaním s pohľadom, ktorý v obecnom vestníku bol doteraz  predstavovaný. Vy ste tí, ktorí si môžu vybrať a Vaša šanca vybrať si  je naším cieľom.

Rovnako ako mnohí z Vás, aj my sme boli spočiatku „za“ veterné mlyny v Babíne. Riadili sme sa všeobecnými informáciami, ktoré sú nám podsúvané v médiách a verili sme rovnako ako určite mnohí z Vás, že veterné turbíny sú  v podstate dobré. Verili sme rovnako, že veterné mlyny sú riešením ekologického problému gobálneho otepľovania, verili sme.... kým sme nezačali čítať názory tých, ktorí vo svete veterné turbíny okolo domov majú. A postupne, noc čo noc pri štúdiu sme nadobúdali postoj, že pravda je možno úplne niekde inde a že sa zasa neopláca ničomu, čo nám podsúvajú, len tak nekriticky uveriť. Dva krát meraj a raz rež!

Celú skupinu mýtov a faktov ohľadne veterných turbín by som rozdelil do troch skupín. Ekologické, Zdravotné a Ekonomické záležitosti– v skratke EZE. Niektoré EZE mýty a fakty.

EKOLÓGIA

Ekologický mýtus: Že vraj veterné turbíny pomáhajú znižovať množstvo CO2, ktoré ako ľudstvo vypúšťame do ovzdušia. Je to naozaj tak? Zástancovia VE (Veternej energie) hovoria, že vietor je nevyčerpateľný zdroj a zadarmo. Áno, je síce pravda, že vietor fúka zadarmo, ale problém je v tom, ako ho vieme zmeniť na elektrinu v zástrčke. Na to potrebujeme celý priemysel – najprv výroba veternej turbíny, tony ocele, laminátu, farbiva, betónu a plastu, taktiež dopravenie častí turbíny na stavenisko, palivá, zapojenie do rozvodnej siete – úpravu a doplnenie rozvodov a po 20/30 rokoch potrebujem kopec peňazí na odstránenie tejto opachy a jej betónového základu z prírody a na recykláciu použitých materiálov.

Takže nakoniec, keď porátame energetickú a materiálovú náročnosť tejto stavby, tak zistíme, že ledva vyprodukuje za svoj život toľko elektrickej energie, ktorú sme na jej vytvorenie spotrebovali a že pri jej produkcii sme vyprodukovali pomaly ešte väčšie množstvo CO2 ako sa ich prevádzkou „akože ušetrilo“. Rovnako si musíme uvedomiť, že keď sa minú kovy a ropa, nebudeme schopní vyrábať turbíny a teda využiť energiu vetra. Čiže obnoviteľný „nezávislý zdroj“ energie je závislý na neobnoviteľných zdrojoch. “Keď berieme do úvahy energiu spotrebovanú na výrobu energie, tak VE spotrebujú pre produkciu elektriny mnohonásobne viac energie, ako klasické zdroje. Ich životnosť je tiež omnoho kratšia.“ (Ing.Mgr.Miroslav Zajiček, MA, Hříchy větrné energetiky.2007)

Čo však možno málo z Vás vie je fakt, že pokiaľ sa vrtule točia, a akože „spoľahlivo“ generujú „zelenú“ elektrinu, tak v tichej zálohe bežia uhoľné elektrárne minimálne na 40%,  aby boli v pohotovosti, keby náhodou prestalo fúkať. Takže CO2 sa aj tak vypúšťa.

A čo je smutnejšie, ruský Gazprom veľmi šikovne podporuje ošiaľ nekontrolovaného budovania turbín v Európe, lebo najlepšie záložné elektrárne sú práve ich plynové. (zdroj: Wall Street Journal Europe, Edgar Gartner). Gazprom to podporuje napriek tomu, že je to výsostne nevýhodné pre spoločnosť, avšak plynárom to nahráva do kariet.  Len nikto sa už nezamýšľa nad tým, že spaľovaním zemného plynu do ovzdušia unikajú omnoho desivejšie exhaláty a to metán a oxid dusíka.

Ivo Strejček, poslanec v EU parlamente za Českú republiku hovorí, že pre produkciu jednej MegaWattHodiny cez turbíny vypustíme do ovzdušia 30 kg CO2 a pri produkcii tej istej MegaWattHodiny cez jadrovú energiu len polovicu – 15 kg CO2. 

Z našich europoslancov je vehementne proti výstavbe veterných turbín v Babíne pani Monika Flašíková-Beňová, ktorá hovorí:“ Tieto alternatívne veterné elektrárne sú len lobistický výmysel, ničia prirodzenú faunu, nakoľko kmitočet, ktorý nie je zachytiteľný ľudským uchom, odplaší postupne z daného územia všetky zvieratá a efektivita týchto zariadení je minimálna v porovnaní so stratami v podobe uniku živočíchov s daného teritória.“ (zdroj: autorova komunikácia s p. M. Flašíkovou-Beňovou, http://www.oravabezvrtul.sk/prominenti-proti/)
Medzi slovenskými prominentmi, ktorí sa vyjadrili proti veternému parku Babín je aj novopečený minister zdravotníctva MUDr. Ivan Uhliarik.

Prečo sú emisie CO2 tak dôležité? No lebo na teórii o tom, že CO2 spôsobuje globálne otepľovanie stojí dôvodenie „vrtuliarov“. Za A, CO2 vytvára skleníkový efekt, za B, len vrtule sú riešením, za C – kvôli tomu musíme nekriticky podporovať vrtule, lebo tie  akože neprodukujú žiadne CO2. Čo sa teórie globálneho otepľovania týka, rovnako ako na všetko existujú protihlasy, ktoré tvrdia, že je to výmysel a že pred nie ani 100 rokmi klimatológovia predpovedali skôr druhú dobu ľadovú, teda aké otepľovanie. Oponenti tvrdia, že zmeny klímy sú prirodzené cykly, ako zmeny ročných období, a vôbec nie je možné ich ovplyvniť tak nepatrným činiteľom ako je ľudská činnosť na planéte. Takže nakoniec sú to len dve teórie a zasa je len na nás – obyčajných ľuďoch, aby sme si sami vybrali, komu budeme veriť a podľa koho záverov budeme veriť, alebo „snáď“ neveriť „úprimnému ekologickému záujmu“ nášho investora.

A teraz sa poďme pozrieť na koho „číro“ ekologický postoj a tvrdenia sa opiera „náš“ investor. Je to české ekologické spoločenstvo Hnutie Duha. Budem citovať p. Jozefa Uhera (www.zelenalouka.org):“ Nechcem tu hodnotiť Hnutie Duha – českého zástupcu Friends of the Earth International – lobistická organizácia s ročným rozpočtom 13 miliónov korún. Len pripomínam, že Hnutie Duha pomáhalo napísať a lobovaním v parlamente presadiť v roku 2005 zákon o podpore energie z obnoviteľných zdrojov. Zákon tak zlý, že ho prezident republiky(Václav Klaus) odmietol podpísať.“ Mimochodom predseda českej Strany zelených, presadzujúcej daný zákon -  p. Bursík -  bol podielnikom firmy venujúcej sa výstavbe vrtúľ v Čechách ( podľa slov p. Jozefa Uhera, OS Zelená louka).

Ale odhliadnuc od tohto inde sa píše, že i samotné Hnutie Duha, ktoré je jedinou ekologickou argumentáciou nášho investora, sa vyjadrilo:“ rozvoj veternej energetiky podporujeme, ale nie za každú cenu.  Veterné elektrárne nie je možné postaviť všade a každý projekt je potrebné poctivo posúdiť“ (www.hnutiduha.cz/vitr/prinosy.php, Prokop Holý, bulletin, Krajina pod Lázkem). Takže to odkazuje Hnutie Duha nášmu investorovi.

Rovnako nám zástancovia VE budú tvrdiť, že vtáctvu to moc neublíži a že v podstate za obeť padne len zopár netopierov. Nuž, článok z EkoMonitoru z 10.11.2005 „Veterné elektrárne prinášajú smrť netopierom“ hovorí, že v Marylande robila Jessica Kernsová výskum v horách Backbone v Západnej Virginii a údajne kvôli vibráciám z turbín uhynuli stovky netopierov na  nevysvetlitelné krvácanie do pľúc (rovnaký výskum aj v Kanade,Calgary). Sú tie okrídlené myši vôbec dôležité? No, sú súčasť potravinového reťazca a ak vypadnú, aj u nás, nastane zmena. Nebude mať kto likvidovať haldy chorobonosného hmyzu. Teda sú dôležité? Je to na úsudku každého z Vás.

(ilustračné foto)

 Posledne sa objavil videozáznam, ako veterná turbína na Kréte zabila zákonom chráneného supa. Videozáznam si môžete pozrieť na: http://www.epaw.org/multimedia.php?lang=en&article=b2. U nás podľa ornitologickej správy investora nežije žiaden zákonom chránený operenec, ale ornitológ z Oravského Podzámku, RNDr. Dušan Karásek tvrdí, že on to tu skúma a vie potvrdiť, že sa tu nachádza chránený druh orla. Ale radšej nech nikto nevie kde hniezdi, lebo by dohniezdil. Rovnako nás budú presviedčať, že havárie VE nehrozia a že ak boli, bola jedna dve – to je všetko. No počkať! V dokumente Negatívne javy veterných elektrárni – fakty a mýty (http://www.oravabezvrtul.sk/v-pdf/) , sa môžeme dočítať, že v rokoch  1999 až 2007  a to len v nemecky hovoriacich krajinách (!) ich bolo  33 – za také krátke obdobie!  

ZDRAVIE

Hluk veternej elektrárne vo vzdialenosti 800 metrov si môžete vypočuť tu:

http://www.stopillwind.org/lowerlevel.php?content=Simulation  . Viete si tento hluk predstavit 24 hodín 7 dní v týždni? (Táto nahrávka nebola nijako upravovaná!).

PhD.Nina Pierpont, MD prednedávnom vydala ako vedúca odborníčka dlhodobo sa zaoberajúca vplyvmi veterných turbín na zdravie svoju knihu nazvanú „Syndróm veternej elektrárne“. Popisuje medicínske dopady života v blízkosti vibračného žiarenia turbíny. Hlavnými zdravotnými komplikáciami ľudí dlhodobo žijúcich v blízkosti turbín sú podľa tejto renomovanej  odborníčky poruchy spánku, bolesti hlavy až migrény, závrate a ťažoba na žalúdku, pocity vyčerpania, úzkosti a zlosti, popudlivosť až depresia. Deti majú problémy s koncentráciou a následne s učením a starší ľudia majú tinnitus – hučanie v ušiach.  

Bohužiaľ, nie je to len zistenie a názor jednej osamotenej odborníčky. Dokonca aj u našich susedov,  Česká lekárska komora v Chomutove (číslo spisu: 159/07) vystríha: „zaoberali sme sa problematikou možného ohrozenia zdravia osôb, ktoré sú nútené bývať v blízkosti funkčných veterných elektrární. Z doložených materiálov sa nám také ohrozenie ľudského zdravia javí ako pravdepodobné a v žiadnom prípade sa nedá vylúčiť. S ohľadom na to považujeme požiadavku na zamedzenie ďalšej výstavby veterných elektrární v blízkosti obývaných území za legitímnu.“ (miestopredseda OS ČLK Chomutov, MUDr. Petr Skála, 06.06.2007).  Rovnako profesor MUDr. Aleš Linhard, DrSc., prednosta II. Internej kliniky kardiológie  v Prahe, píše vo svojom Stanovisku k výstavbe veterných elektrární nasledovné:“ Zo zdravotného hľadiska nie sú efekty nízkofrekvenčného zvuku ani zďaleka dobre zdokumentované – osobne sa domnievam, že vplyv infrazvuku sa dá očakávať podstatne ďalej za hranicou troch kilometrov. Do doby vykonania jasných vyšetrení je preto výstavba veterných turbín v blízkosti sídel z môjho pohľadu neprípustná.“ (22.05.2007). MUDr. Ján Malecha rovnako ako PhD. Ninepont MD upozorňuje na fakt, že ľudské vnútorné ucho, ktoré je zodpovedné za rovnováhu tela, dokáže „počuť“  už voľným uchom nepočuteľné zvuky, ktoré vydáva rotor turbíny a tieto mozgu neustále vysielajú signál, podobný signálu blížiaceho sa zemetrasenia. Organizmus následne reaguje podvedomým strachom a človek nerozumie, prečo sa cíti „nesvoj“ a podráždený – a to neustále. Z toho sa celá psychika človeka v priebehu rokov opotrebováva a človek má poruchy ako opisuje PhD. Ninepont MD vyššie  - migrény, závrate, hučanie v ušiach, nesústredenosť, nervozitu, podráždenosť, až depresie z vyčerpania. (http://www.oravabezvrtul.sk/wts-choroba-/)

Podobné problémy boli zistené doktorkou Bridget Obsborne v Moel Maelogan, okres North Wales, Anglicko, kde boli inštalované tri veterné turbíny. „Vzrástla depresia medzi miestnymi obyvateľmi“, píše doktorka Obsborne. (zdroj: telegraph.co.uk, článok: Wind Farms make people sick who live up to a mile away)

Bolo mnoho protihlasov odvolávajúcich sa na to, že z akustického hľadiska to nebolo dokázané. Avšak  v roku 2005 popredný akustik Lars Ceranna  vo svojej knihe „Veterné turbíny a veterné farmy vytvárajú silný infrazvukový hluk“ jednoznačne raz a navždy potvrdil,  že:“ vnútorné ucho je silne porušované vplyvom infrazvuku z veterných turbín“ ( strana 14, Nepočuteľný hluk veterných turbín, 2005)

Nakoniec aj firmy stavajúce veterné turbíny v USA a Kanade sa priznali, keď organizácia zastrešujúca väčšinu takýchto investorov v USA verejne prehlásila, že:“ Veterné elektrárne môžu spôsobovať významné zdravotné potiaže“ (North American Wind Industry, Noviny: new Australian, 23.12.2009)

 Nielen Václav Klaus z ekonomických dôvodov, ale i množstvo vedcov už v roku 1998 v Nemecku podpísalo prehlásenie, že považujú veterné elektrárne za slepú uličku vývoja (Darmstadtský manifest). Prezident svetovej federácie vedcov prof. Antonio Zichichi rovnako vedie dnes petíciu asi 300 vedcov, ktorí sú proti teórii globálneho otepľovania a opodstatnenosti veternej energetiky a priemyslu s tým spojeného.  (www.zelenalouka.org, 2009)

No a v otázkach zdravia treba spomenúť aj dokázaný úhyn 400 kusov kôz v Taiwane. Po troch rokoch výskumu museli vedci skonštatovať, že kozy uhynuli z totálneho vyčerpania z nespavosti, ktoré spôsobilo vibračné infražiarenie z vrtúľ, ktorých je tam neúrekom. Potvrdili to CNN, BBC a mnohé svetové médiá. Investor následne odškodnil chovateľov. Je otázne či to chceme dopustiť aj u nás, v kraji kde chov domácich zvierat stále prekvitá.

 Dôležité je si uvedomiť, že uši nemôžeme „zatvoriť“ viečkami ako oči,  a ochrániť sa tak pôsobeniu škodlivého infrahluku a určite to nedokážu naše domáce zvieratá.

 

EKONOMIKA – PENIAZE.

 Mnohých k súhlasu  s vrtuľami motivuje predstava, že z toho niečo budeme mať- či ako obec alebo ako vlastníci pôdy. Je tomu však tak? Máme niečo prisľúbené?  A ak áno, koľko dostali iní, ktorí sa inde nakoniec rozhodli „ byť pokusnými králikmi“ veterných turbín?

  Investor dodnes nepredložil a obecný úrad nikde nepredstavil žiadnu dohodu alebo zmluvu, nič na papieri, všetko je  len na „dobré slovo“. Na prvom verejnom hovore (14.06.2010) sme sa ho ako členovia Babinova snažili žiadať, aby teda aspoň ústne povedal nejaké čísla. Odpoveďou nám bolo priehľadné vyhýbanie. Boli tam aj zástupcovia obce a nikto nevedel (alebo nechcel?) nič konkrétne povedať. To o mnohom svedčí.

 Ako som už spomínal, vo svete uznávaný ekonóm Václav Klaus 27.04.2005 vo svojom stanovisku prezidenta jasne odmietol zákon o podpore využívania obnoviteľných zdrojov v Českej republike a tým aj veterné turbíny. Expremiér Miloš Zeman má tiež negatívny postoj k veterným turbínam a bráni ich výstavbe v Čechách (zdroj: www.zelenalouka.org).

A ako by to bolo s cenami našich pozemkov v blízkosti veterných turbín? Podľa britských novín:“ Veterné elektrárne podľa verdiktu britského súdu ničia kľud susedov a znižujú ceny pozemkov“. Pán Roman Grym z Nového Hrádku si nechal urobiť znalecký posudok  na svoj dom 800 metrov vzdialený od plánovaných vrtúľ a cena by sa  mu znížila o 20% podľa realitky, tvrdí pán Jozef Uher. Takisto dopadnú poľnohospodárske pozemky ľudí, ktorí ich budú mať okolo vrtúľ – a nebudú priamo môcť profitovať z prenájmu investorovi. Budú trpieť poklesom ceny svojich pozemkov a domov. Kto im to vynahradí, na základe akej zmluvy? V Nemecku sa obciam neponúka neistá almužna, ale jasne sa vyčísli o koľko klesne cena nehnuteľností  a to sa zakotví v zmluve ako náhrada za túto stratu obyvateľom. Možno ste nevedeli, ale ak veterná turbína spadne a investor sa preukáže ako neschopný vrak odstrániť, zákonná povinnosť odpratať odpad  prechádza na prenajímateľa pozemku - vlastníka. Odstrániť pár ton železa, laminátu a betónu z vlastného vrecka nie je dnes lacná záležitosť. A určite nebude ani o pár rokov. Eseróčky sa dnes menia a zanikajú jedna radosť.

Zopár ekonomických skúseností s vrtuľami z Nemecka. Predajca nehnuteľností v nemeckom Kiele:“ Nehnuteľnosti v blízkosti veterných elektrární alebo totálne strácajú svoju hodnotu, alebo klesajú až o 40 % z ceny. „ (zdroj: Hamburger Abendblatt, 4.10.1997, Kieler Nachrichten, 25. 09.1997).

„Cena dedinského domu v Čechách môže kvôli blízkosti turbín klesnúť až o 30%.“ ( zdroj: Nondek, L. in Revue Politika 4/2007, CDK, Brno)      „Veterná elektráreň nie je ekonomicky výhodná a nezlepšuje krajinný ráz. Krajinu poškodzuje.“ hovorí Hajtman Vysočiny Miloš Vystrčil. (20.11.2007, Mladá Fronta Dnes)

 Investor sa na verejnom hovore v Babíne 14.06.2010 vyjadril, že jeho stavba prinesie obci Babín, citujem: “Nejaký ten miliónik - dva do rozpočtu.“ Keď sme sa ho slušne pýtali, nech teda konkrétne povie za čo a koľko, plus koľko plánuje ponúknuť vlastníkom pôdy za prenájom alebo odkup, neprezradil. To je obchodné tajomstvo, povedal. Reku dobre, aj tak sa dá. Ale po takých vyhýbavých odpovediach si slušný človek už len pomyslí „kto mlčí (či zatĺka), ten svedčí“. V obci Pavlov investor tiež sľuboval „miliónik- dva“ a nakoniec sa museli uspokojiť s 195 000 KČ ročne za 4 vrtule. Nech je Babín lepší a dostane nakoniec 200 000 korún ročne za 4 vrtule – má ich byť 13 (nedopusť Pane!), takže čisto teoreticky 20 000 EURO. Je to výhra?  No nie, keď si uvedomíte, že riskujete svoje zdravie a zdravie svojich detí, keď si uvedomíte, že niekto možno ušetrí z poplatkov za likvidáciu odpadu ( staré vrtule sú v Rakúsku odpad, ktorý treba draho odstraňovať) a následne dostane 15 rokov 81 Euro povinne od rozvodných sietí za každú Božiu MegaWattHodinu (zdroj: Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví /URSO/ z 09.09.2010). Dnes je výkupná cena cca 30 Euro – ak ju, tú istú MegaWattHodinu vyrába jadrová alebo tepelná elektráreň, čiže kto doplatí nášmu šľachetnému investorovi tých  51 Euro naviac? Tri krát hádajte. A ak nebiete,odpoviem Vám! Všetci tí, ktorí majú doma zástrčku. Nepatríte náhodou medzi tých nešťastlivcov? A že vraj budeme mať v Babíne špeciálne lacnejšiu elektriku. Pýtam sa, má obec Jaslovské Bohunice kvôli atómke lacnejšiu elektrinu? Nie, lebo technicky je to nemožné budovať ďalšiu rozvodnú sieť len pre danú obec. Majú Hruštínci lacnejšiu vodu? Veď majú vlastný vodovod! Máme my lacnejšiu vodu? Veď máme rezervoáre! Nie, lebo platíme niekomu za rozvod vody a ten si určuje ceny. Takisto s elektrikou. Že vraj investor prispeje na faktúry na obecné osvetlenie. No dobre, a to sa kedy mieni dať na papier? Lebo ak len sľuby sa sľubujú a ... poznáte to.

 Oplatí sa to vôbec?

Starostovia obcí, kde to chcú mať, argumentujú tým, že nieto peňazí v obecnej kase a že toto je spása, len treba takú drobnosť, treba nechať zdevastovať krajinu, to je celé. „Ale ak nedokážu zohnať peniaze iným, menej devastujúcim spôsobom, nech radšej počkajú na svojich nástupcov. Nachádzanie ciest, ako získať peniaze do rozpočtu obce, je previerkou schopností starostu. Nechať ale znivočit krajinu v obci na  ďalších 30 rokov“- vraví p. Uher- „ a to všetko za nezaručenú almužnu nie je dobrá vizitka.“ Namiesto tohto barbarstva by sa mali starostovia snažiť spojiť a žiadať ako mikroregióny spravodlivejšie rozdelenie Eurofondov a štátneho rozpočtu. Áno, je to zložitejšie, ale zodpovednejšie, ako odsúdiť prírodnú dedinu na priemyselnú zónu s ohrozením odpadávajúceho ľadu ( do 150 metrov od vrtúľ – pustíte tam svoje deti, pôjdete tam kopať zemiaky?).  

Odhliadnuc od toho, že sa nám zdá  celý proces vyjednávania s investorom od roku 2007 ako prinajmenšom čudný a trochu netransparentný („príliš potichu“),  po stretnutiach s investorom nemáme pocit, žeby mu tunajšia komunita mala dôverovať.  Na nás, ktorí sme ho stretli  pôsobí dojmom, že len pod rúškom ekologických dôvodov okorenených prázdnymi prísľubmi almužny pre obec a nerealistických projektov lanovky a domova dôchodcov chce jedine a výlučne svoje obohatenie na našich chrbtoch. Tie lúky a polia vyklčovali naši predkovia, ten vietor, na ktorom niekto chce zarábať, cez naše zvýšené ceny energií šľahal tváre našich dedov, kde je spravodlivosť, zaspala v Bratislave? Je otázne, či naozaj všetci chceme tohto nového laminátového bôžika v tvare „trojlistého kríža“ za dedinou. A ešte otáznejšie je, či sa mu oplatí „klaňať“?

 Sú tí Nemci naozaj takí „zelení“.

Starostovia nemeckých dedín pri českej hranici v Krušných horách protestujú voči turbínam na českej strane. Vravia: „Obávame sa, že vplyvom výstavby veterných elektrární dôjde ku stagnácii stavebnej činnosti v obci a odchodu mladých ľudí.“  ( starostovia Deutcheudofru, Neuhausenu a Seiffenu)

V Nemecku sa dnes stavajú nové uhoľné elektrárne a uvažuje sa o predĺžení životnosti zostávajúcich jadrových elektrární. Rakúsko doviedla podpora „zelenej veternej energie“  od energetickej nezávislosti k závislosti na iných štátoch. Do roku 2000 Rakúsko vyvážalo energiu, dnes dováža viac ako 10% svojej spotreby. Prečo? Miliardy z daní do vrtúľ dosiahli len 4% produkcie rakúskej spotreby energie. Malo to zmysel, nebola to najhoršia investícia v ich modernej histórii, mali by sme ich potom nasledovať my? (zdroj: www.unieprokrajinu.cz)

 Zvýšenie turizmu?

Prečo teda v ankete v Mladej Fronte Dnes s nadpisom „Najväčšie hrôzy kraja Vysočina“ obyčajní ľudia určili hneď na piate miesto zo siedmych „veterné elektrárne v Pavlově“? Ak by si po rokoch života s turbínami mysleli, že priťahujú turistov, dopadla by asi anketa inak. Áno, pár zvedavcov príde pozrieť sa na to ako niekto zohyzdil Oravskú krajinu dikobrazom vrtúľ, ale tí po mesiaci dvoch prestanú a zostanú len tie nemé biele stĺpy a my domáci s hlavobôľom. Domov dôchodcov pre prominentov? Ja sa pýtam, a to tí prominentní seniori, čo si tam plánujú platiť 1000 EURO za mesačný pobyt, budú chcieť dožiť v priemyselnej krajine pod vrtuľami? Naozaj?

 Záverečné zamyslenie:

 Od roku 2007 obec Babín komunikuje s investorom, občania sa to dozvedia poväčšine z novín v 2010. Pripomína nám to staronovú historku „ o nás, bez nás“, to tu už bolo. Tí, čo nás obviňujú zo spiatočníctva odkazujeme. Priatelia, Orava Fénix, Babinovo a teraz aj Orava bez vrtúľ robia projekty pre prospech komunity žijúcej v Hruštínskej kotline. Projekty, ktoré dostávajú svoje dobré známky cez schválenie grantov . Sú dôkazom nášho rýdzeho záujmu o náš domov. Pripravovaný je teraz projekt Rés pública – Vec verejná ( www.oravafenix.sk) či realizovaný projekt B.R.E.A.D., alebo projekt Šantenie u deda Siváňa ( ktorí nám zostáva vzorom vo svojej nezlomnosti v presadzovaní pravých hodnôt, ktoré sme podedili). Veríme, že rozvoj Babína sa dá viesť aj iným SMERom, viac v súlade s prostredím kde žijeme. Nechceme určite návrat do jaskýň, ale rovnako tu nechceme druhú Širokú. Hodnotou tejto doliny je práve jej nedotknutosť, a pre ilúziu nepodložených sľubov almužny by sme ju nemali zapredať tak lacno. Mali by sme ju zachovať pre budúce pokolenia. Veríme, že práve tieto budúce generáci ocenia morálnu výšku Vás, ktorí dokážete odolať ilúzii zisku a hrdo zachovať trvácnejšiu hodnotu – krajinu valachov.  Nechceme mať strach ísť na prechádzku alebo pracovať do blízkosti vrtúľ. Odpadávajúci ľad a námraza do 150 metrov, nikto zatiaľ nevyriešil technicky tento problém, spoločnosť Vestas to len rieši, ale bohužiaľ žiadny výrobca nemá finálne technické rozuzlenie a nakoniec sa to rieši zákazom prístupu do oblasti vrtúľ – teda mŕtva krajina. Zver odplašená, človek tam radšej nejde – cena pozemkov padá a jediný kto z toho profituje je investor s pár indivíduami, ktorí boli v správny čas na správnom mieste. A čo my, zvyšok, ten väčší? My máme len znášať následky niečej hrabivosti? Chceme to takto? Ako je to v skutočnosti s územným plánom, kto a ako ho teraz uhradí, veď už je na svete, nedá sa vrátiť späť. Investor nemá žiadne skúsenosti s budovaním ekologických stavieb, tá u nás má byť jeho prvá – a bojím sa, že aj posledná. Ako máme veriť, že vykoná tento projekt u nás dôsledne, keď je defacto v oblasti veternej energetiky neskúsený. A ak to celé padne, vlastník pôdy bude musieť odpratávať pozostatky  - a bude ich pár ton. Prečo náš investor, ktorý o sebe tvrdí, že má veľa skúseností s podobnými projektmi ich nechcel na verejnom hovore prezradiť. Že vraj podnikateľské tajomstvo. Ale počkajte, veď iné firmy sa tým chvália, uvádzajú to na webstránkach ako odporúčania a tu je to tajomstvo – zvláštne. Žeby nedôverčivosť voči nám? Prečo náš investor, ktorí o sebe hlása, že je fachman v stavaní vrtúľ nie je členom  „cechu vrtuliarov“  www.zves.sk  – oficiálna organizácia združujúca seriózne firmy, ktoré budujú veterné parky. Žeby ten náš nebol až taký seriózny. Možno ako rýchlo akciovka vznikla môže zaniknúť – a čo jej záväzky platiť almužnu obci? Ahá, tie skončia na lampárni. Iná akciovka bude v pohode prevádzkovať tie isté vrtule, v tom istom Babíne na tých istých chrbtoch. A nakoniec sa obec bude môcť súdiť s nejakým bielym koňom – bezdomovcom z Bratislavy, na ktorého to prepíšu, keď o 30 rokov bude treba tie opachy niekde odpratať. To bude náš pomník pokroku?

  K vleku a domovu seniorov. Aké riešenie nezamestnanosti v Babíne to ponúka? K vrtuliam je potrebných pár vysoko špecializovaných inžinierov – máme takých v Babíne? A možno jeden dvaja stredoškolsky vzdelaní obchôdzkári a to je všetko. To neporieši cez 50 nezamestnaných v Babíne (údaj: UPSVaR v Námestove). Ahá, pri stavbe domnelého domova dôchodcov sa zamestnajú Babinci? No to by musela byť tou stavebnou firmou obec. A potom ešte nerozumiem, prečo už dnes ihrisko v obci stavajú nejakí páni odinakiaľ.  Ako potom bude výstavba domova riešiť nezamestnanosť v obci? Čiže investor si vyberie najlacnejšiu stavebnú firmu a tá si tu dotiahne svojich cezpoľných  - a čo zamestnanosť Babína ? Inak neviem ako sa tu uživí ten domov dôchodcov, keď v Námestove idú stavať ďalší za 80 miliónov. Ale nech!

Lanovka? No, podľa najnovšej vyhlášky EU, nevydajú povolenie stavbe lanovky pod 900 metrov nad morom. Bude sa na Javorovej, na jej slnečnej strane vôbec držať sneh, opláca sa to vôbec? Zasa nie.... no dobre, ja tomu asi nerozumiem.

Nové cesty?  V Cerovej opravili len 1/16 poškodených ciest, len to dali do pôvodného stavu, prečo by to u nás malo byť inak, prečo by sme tomu mali veriť? Ako, keď už dnes – ešte sa nič nestavia, a už investor vyzerá nedôveryhodne. Prečo tak potajme povstal merací stožiar na Javorovej? Povolenie, ako to vlastne bolo? A keď bolo,  kedy bolo?

Šíri sa zaujímavý mýtus, že ako náhle prišiel spasiteľ investor, všetko sa v dedine rozbehlo. Že vraj je to jeho zásluha, že sa aj škola stavia. Ja neviem, ale čo som počul, to je krvopotný projekt  z úradu vlády – bývalej, alebo je to to isté – ivestor = úrad vlády? Neviem, povedzte mi.

 Našou odpoveďou na tento val dlhodobo nezodpovedaných otázok je začatie celooravskej petície. Jej plné znenie nájdete na našej webstránke www.oravabezvrtul.sk  V Tvrdošíne p. Šafr nazbieral za 1 mesiac 890 podpisov proti vrtuliam za kopcom. (Oravec, strana9, 06.07.2010). Veríme, že aj tu, od Príslopa po priehradu nájdeme veľa ľudí s otvorenou mysľou.